reklama

Večera á la Pakistan

Stala sa mi taká vec. Dostal som pozvanie na večeru. Do reštaurácie, v ktorej vraj osem rokov predo mnou nebol žiadny Európan.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (7)

Ešte som sa takmer poriadne nespamätal z mojich svadobných skúseností v Alahovej zemi, keď môj tunajší kolega vymyslel, že by sme spolu mohli zájsť do reštaurácie na výbornú rybu. Samozrejme svoje bruško mám veľmi rád, ryby tiež, takže som nenamietal. Dohodli sme sa, že vyrazíme z hotela kde bývam.

Kolega prišiel, nuž sme vyrazili. Vyšli sme z hotela za sprievodu úsmevov hotelovej ochranky, ktorá mala plné ruky práce s kontrolou prichádzajúcich vozidiel (vybušniny, zbrane). Usmievali sa, pretože zahraniční hostia veľmi nemajú vo zvyku opúšťať hotel bez auta, po vlastných. Prešli sme cez štvorprúdovku chaosu AKA premávky a cupitali sme po chodníku. Vojaci strážiaci hotel oproti boli zo mňa tiež vyjavení. Úsmev ako odpoveď však vyčaril úsmev aj na ich tvárach.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Účel nášho cupitania bol v celku jednoduchý - zaobstarať si odvoz. Skúsili sme dve rikše. V oboch prípadoch sme sa stretli s neochotou šoféra trepať sa s nami na opačný koniec tohto dvadsaťmiliónového mesta. Nasledovala malá pauza v love odvozu formou čerstvo opraženej kukurice. Dobrota za menej než desať eurocentov servírovaná do novinového papiera. Ešte som dojedal posledné zrnká kukurice keď už som sedel v čerstvo ulovenom dopravnom prostriedku.

Rikša. Aj s motorom. Motor je nemožné nevšimnúť si. Hučí, piští, vŕzga, dymí, smrdí. Rikša je v podstate motorka, ktorá má vzadu dve kolesá, má akúsi kabínu kde sa dvaja ľudia ako tak zmestia za vodičom (domáci nemajú problém sedieť tam piati) a mám pocit že tlmiče sú v podstate cestujúci.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta prebehla v celku bez problémov. Trikrát sme skoro havarovali, pričom všetky tri prípady by mali fatálne následky. Každý hrboľ a výmoľ som cítil. A bolo ich viac než veľa. Ale nevadí, veď zážitok. Cestou sa mi kolega snažil ukazovať skvosty mesta, veľmi som mu však cez hukot nášho dopravného prostriedku nerozumel. Ak k tomu pripočítam hluk a trúbenie okolitých vozidiel, smog, smrad a moje neustále premýšľanie kam to vlastne ideme, tak si vcelku nie som istý či som mu rozumel vôbec niečo...

Konečne. Dorazili sme. Už som bol predtým v reštaurácii takpovediac v meste, pre domácich, takže moje prekvapenie nebolo nejaké extra. Rušná ulica, všade hromada ľudí, jedna reštaurácia vedľa druhej. Dvere = zbytočnosť. Všade odpadky, smrad, chaos. Sedenie takmer všade. Rybacie pochúťky pripravené na tepelnú úpravu gustiózne naukladané a rozdelené podľa druhu, len sem-tam obkakávané muchami. Za obrovským roštom traja "kuchári". Čo robí taký "kuchár": Hotové na tanier, to sa ide papať, surové vziať z kopy, nastrknúť na kovovú paličku a potom mávať vejárom ako divý, aby boli uhlíky horúcejšie. A takto dokola. Čašník nás usadil a kolega objednal nejaké špecialitky. Samozrejme dym z toho mávania občas zablúdil aj do nosov zákazníkov, tak sme si tam hromadne pokašľali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišlo jedlo. Ryba. Bola to lahoda. Dokonca dva druhy. Niečo na spôsob vyprážaného, ale samozjreme to bolo pripravené na dymiacom rošte - podobu trojobalu zabezpečovali pre mňa neznáme ingrediencie v ktorých bola precízne obalená. Chuťovo bola výborná. K tomu arabský chlieb, cibuľa, skrátka pochúťka. Nebudem sa tu rozplývať nad tým ako som sa skvele najedol, aká bola mňam a ako mi chutila, pretože každá minca má dve strany. Áno, dnes som zase niekoľkokrát sám sebe kričal, že wc je obsadené. Ale aj tak to stálo za to.

Dojedli sme, dopili sme, utreli sme si ruky do čašníkom prineseného novinového papiera a počkali sme na účet. Takmer štyri a pol Eura. To nie je malý peniaz v tunajších končinách, avšak doma by som za to mal možno tie dve coly ktoré sme vypili. A rybu, hm, tipujem že jednu porciu z jedného druhu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cesta na hotel bola tiež trochu komická, nakoľko prvý rikšiak, ktorého sme zastavili nás nezobral z veľmi jednoduchého dôvodu - nemal tušenia kde sa môj hotel nachádza. Na druhý pokus sme už boli úspešní a zase sme sa trepotali v rikši. Smrdela a hrkotala ako tá predchádzajúca, len sa mi zdalo že mala hranaté kolesá vzadu, pretože nás vytriasla ešte viac. Šťastne sme dorazili a ja som si spokojný ľahol spať. Okrem toho masakru, čo sa mi dnes odohráva v črevách to bol výborný nápad dať si takú rybičku vonku v meste.

Jáj, aby som nezabudol, ten môj kolega mi dnes poslal takúto SMS: JAN MY STOMACH IS OUT OF ORDER! PROBABLY I AM NOT COMING TO THE SITE! (Ján, môj žalúdok je mimo prevádzky, pravdepodobne neprídem na stavbu)

Ján Košela

Ján Košela

Bloger 
  • Počet článkov:  21
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som nahnevaný na politickú situáciu na Slovensku a z toho, že drvivá väčšina nás - Slovákov je proste nepoučiteľná. My to máme asi v krvi. Pritom stačí otvoriť oči, poobzerať sa. Ale hlavne vidieť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu